Velitel

Ondrej Trepáč

Poradná miestnosť Tajnej služby bola v tom úplne najhlbšom podzemí rozsiahlej budoby, prilepenej ako lastovičie hniezdo k východnej stene kráľovského paláca v Brugale. Bola to miestnosť bez okien, jej steny tvorila jednoliata skala, do ktorej bola vytesaná. Viedli do nej len jedny pevné, železom okované dvere, čerstvý vzduch sa sem dostával dvomi dômyslene riešenými vetracími šachtami, a dvomi podobnými sa vydýchaný vzduch odvádzal von. Nikto sa však neobával, že by sa cez ne dostalo von čo len slovko z toho, o čom sa tu hovorilo. Nikto totiž presne nevedel, kde je ich opačný koniec.

Pred dverami stála ozbrojená stráž a priestor, ktorým sa sem vchádzalo bol riešený tak, aby sa k nim nedalo dostať nepozorovane a prekvapiť hliadku. Dlhá, dobre osvetlená, mierne sa rozširujúca chodba s hladkými stenami nedávala šancu na úkryt. Prípadného útočníka by stráže uvideli už z diaľky. No okrem toho mali ešte poruke aj páky, ktorými sa dali v okamihu spustiť pevné mreže a útočníka izolovať, a jeden povraz visiaci cez dlhočiznú dieru v skale až z prízemia. Na jeho druhom konci bol poplašný zvon. Stačilo potiahnuť a za okamih by dorazili posily.

Do Poradnej miestnosti smeli vstúpiť len vyvolení ľudia, alebo tí, ktorých do nej pozvali či - privliekli v putách. V tejto neveľkej, jednoducho zariadenej pracovni sa zbiehali neviditeľné nitky správ od agentov nie len z celej Kanu, ale aj z krajín v jej okolí, či dokonca až spoza mora. Tajná služba Jeho veličenstva disponovala desiatkami skvele vycvičených zvedov po celom svete. A ďalšie desiatky iných agentov triedili ich správy, vyraďovali tie bezcenné a naopak, dôkladne preverovali tie významné. A tie najvýznamnejšie sa prejednávali práve tu, v Poradnej miestnosti, dokonale zabezpečenej proti odpočúvaniu či vniknutiu nepovolaných osôb. Tu sa rozhodovalo o živote a smrti ľudí, ktorí robili, alebo chceli robiť niečo, čo bolo proti záujmom ríše Kanu.

V to popoludnie v nej sedeli dvaja muži. Jeden starší, nižší prešedivelý, s nápadne sa zaokrúhľujúcim bruškom, typický úradník, ktorý len riadi a rozhoduje, ale nikdy nevychádza do terénu či na nejaké akcie. To by bolo nie len pod jeho úroveň, na to má predsa kopu ľudí, ale aj pod jeho fyzické schopnosti. Na druhej strane to však bol skúsený špión, prefíkaný a zároveň fanaticky oddaný inštitúcii, v ktorej pracoval. Koniec koncov, na to, aby sa comtur DeValis stal prvým zástupcom Veliteľa Tajnej služby, musel aj niečo vedieť a preskákať. Taká funkcia sa nedávala za pekné oči. 

Ani stať sa tajomníkom zástupcu nebolo len tak. A ten druhý muž v poradnej miestnosti to vedel. Kapitán Harty mal toho tiež dosť za sebou, hoci bol od svojho nadriadeného o hodne mladší. Bol vysoký, štíhly a dobre stavaný, vojenská minulosť bola viditeľná na každom jeho geste. 

Sedeli pri veľkom okrúhlom stole, nad ktorým visel jednoduchý luster so sviečkami. Na stole ležali nejaké pergameny a jeden obrázok, urobený magickým svetlom. Bola na ňom tvár muža s bradou, oblečeného v plátenej košeli s krátkymi rukávmi.

Comtur DeValis sa pozrel na obrázok a prekvapene zdvihol obočie.

" Ale, to je úžasné! Neskutočná podoba! Kto je to?"

Tajomník Harty sa nadýchol a pohodlnejšie sa usadil na stoličke. Postoj nadriadeného ho potešil i upokojil.

" Toho muža pred nedávnom celkom náhodou zbadal v meste jeden z mojich ľudí, začal ho nenápadne sledovať a zbierať o ňom správy. Pravda, získať tento obrázok nebolo vôbec jednoduché, ale nakoniec nám pomohli chlapci z Južného krídla. Požičali nám ten nový magický približovač."

" Dobre, v poriadku! Čo je to za chlapa?"

" Volá sa Sarandib. Má niečo cez päťdesiat. Pracuje v Kráľovskom daňovom úrade."

" Čožéé? Daňovák? To nemyslíte vážne?"

" Áno, pane. Ale... ono to s ním vôbec nie je také jednoduché."

" Nie? A čo také svetoborné ste o ňom zistili?"

" Je to vdovec. Býva v dome neďaleko Hlavného námestia. Ale nežije sám. Má družku."

" No, že by ma zrovna tieto vaše zistenia nejak nadchli...?"

" Tá žena sa volá Wirella a je dcérou bývalého plukovníka Dellbera."

" Plukovníka Dellbera? To meno mi je známe. Nebol to on, kto viedol útok na Skara-Dagh?"

" Presne. Bol to výborný bojovník, ale neskôr musel odísť z armády. Jeho žena bola vedma."

" Aha, takže pani Wirella je gwerfka?"

" Áno, pane."

" Kapitán!" - comtur sa ani nesnažil skryť nespokojnosť. - "Môžem vás ubezpečiť, že ma to ani trochu nezaujíma. Mňa zaujíma pán Sarandib!"

" Jasné! Keď som si lepšie prezrel ten obrázok, všimol som si jeden na prvý pohľad nepodstatný detail. Keď vás smiem poprosiť, pane, pozrite sa na jeho pravé predlaktie. Čo vidíte?"

Zástupca Veliteľa Tajnej služby si nasadil monokel a priložil si obrázok až takmer tesne k oku. Takmer zhíkol. Monokel mu vypadol na stôl.

" Óh, pri bohoch! Ale... to celú vec zásadne mení. Vie to už Veliteľ?"

" No, ešte nie! Ale myslel som, že ...

" Dobre, poviem mu to sám. Ohromné... toto som naozaj nečakal."

" Ani ja, pane. Ale je to isté! Ten muž patril k Arwillovým Krvavým psom! Hneď ako som to zistil, zašiel som do archívu a pokúsil som sa vyhľadať nejaký jeho spis. A našiel som ho. Tu je!" - s tým Harty podal svojmu nadriadenému pergamenový zvitok.

" Dobre, pán Harty. Ale teraz nemám čas ho celý čítať, pozriem sa naň neskôr. Len mi povedzte najhlavnejšie body."

" No, takže pán Sarandib bol trinásť rokov v armáde, z toho desať rokov v elitnej jednotke generála Arwilla. Excelentný šermiar, jazdec a cvičiteľ bojových psov. Zúčastnil sa prakticky všetkých tajných operácií, ale aj hlavných bitiek. Bol v Meddiane, Steppeli, Korwe, Selkore aj v Imadii. Viedol útok na kráľovský palác počas vzbury Gardy."

" Hmm! Šikovný chlap!"

" Áno, aj niekdajší komandant elitných vojsk generál Arwill si vysoko cenil jeho schopnosti. Viackrát ho napríklad spomína vo svojich memoároch ako človeka s mimoriadnym veliteľským talentom, tvrdého, odvážneho a chladnokrvného. Do výslužby odchádzal ako poručík."

" Do šľaka! A takýto chlap skončil na daňovom úrade? Ako to, že už dávno nie je u nás?"

" Pri poslednom obliehaní Brugaly Morgonmi bol ťažko zranený a vojenský felčiar ho vyhlásil za neschopného ďalšej služby. Neskôr sa síce dal znovu do poriadku, ale medzitým starý kráľ elitné jednotky rozpustil. Tú prácu v daňovom úrade mu tuším dohodil práve generál Arwill."

" Neskutočné, ako sa v tejto krajine plýtva ľudskými schopnosťami! Čo je tam ešte? Okrem tej družky, má nejakú rodinu, príbuzných?"

" Nie! Jeho rodičia i súrodenci zomreli na mor počas Veľkej epidémie. On ju prežil len preto, lebo bol v tom čase kdesi za hranicami. Oženil sa krátko po poslednej vojne. Bol teda ženatý vyše dvadsať rokov, ale deti nemá. Jeho žena Cvelita zomrela pred niečo vyše rokom. Bola to dcéra bývalého súdneho radcu Krammela."

" Ale čo? Ozaj, starému pánovi sa už vrátila pamäť?"

" Nie, a vyzerá to tak, že sa mu ani nevráti. Podľa všetkého sa stal obeťou nejakej mágie."

" Dobre mu tak, chruňovi starému! Aspoň bude od neho pokoj. Niekedy mi tie jeho výčiny liezli pekne na nervy. Keby nemal za sebou svojich vplyvných kamarátov z Kráľovského najvyššieho súdu, už dávno by som ho ...eh, škoda hovoriť. Poďme ďalej!"

" Áno, pane! Takže, Sarandib sa nie len úžasne podobá na nášho človeka, ale sa na jeho úlohu aj perfektne hodí. Ako som z jeho spisu zistil, prešiel u nás školením prvého stupňa, ako napokon všetci príslušníci elitných jednotiek."

" A podpísal záväzok k spolupráci s Tajnou službou?"

" Nie, pre príslušníkov elitných oddielov bola spolupráca s nami priamo povinnosťou. Mali ju dokonca obsiahnutú aj v prísahe. Napokon, dnes elitné vojská spadajú priamo pod nás. Aj ja som tam začínal."

" To je skvelé, takže je náš!"

" No, obávam sa, že nie celkom, pane."

" Prečo?"

" Pretože keď starý kráľ elitné vojská rozpustil, zbavil ich vojakov aj prísahy. Takže pána Sarandiba k nám nič neviaže. Nemôžeme mu prosto prikázať, že musí pre nás pracovať. Nanajvýš ho o to môžeme pekne poprosiť a apelovať na jeho vlastnectvo. A on môže našej prosbe vyhovieť, ale rovnako dobre nás môže poslať do čerta a my mu nebudeme môcť povedať ani slovo."

" No, tak to ste ma teda potešili, pán Harty!" - s trpkou iróniou v hlase odvetil comtur. - "Aká je, podľa vás, šanca, že sa dá na tú vec nahovoriť?"

" Odpustite, pane, ale nepoznám ho osobne, nikdy som sa s ním nestretol, takže ani pri najlepšej vôli nedokážem odhadnúť jeho reakciu."

" Škoda. Mohli ste ho kontaktovať."

" Práve som si na to od vás chcel vyžiadať súhlas."

" Teraz je to už zbytočné. Nemáme čas na nejaké oťukávanie. Musíme to risknúť. Zájdite po neho. Nejak ho sem dostaňte, ale slušne. A bez násilia. Ten chlap patril k bande tých najhorších zabijákov a hrdlorezov, akých táto zem nosila. Nenaštvite ho, nemám chuť hľadať si nového tajomníka."

" Vykonám, pane!"

" Dobre, ja idem za Veliteľom."

" Viete, kde ste, pán Sarandib?" - opýtal sa comtur návštevníka, keď sa usadil oproti nemu. Skúmavo si ho pritom obzeral. Ale Sarandib mu pátravé pohľady bez okolkov opätoval.

" Predpokladám, že niekde v Severnom krídle. Okolie Kráľovského paláca poznám aj poslepiačky. Vaši muži ma síce viedli okľukou, ale vietor sa oklamať nedá. Dnes od rána duje severák."

" Skvelý postreh. Dúfam, že sa k vám moji ľudia správali slušne? Viete, musíme dodržiavať isté... bezpečnostné predpisy. Ale, napokon, vám to predsa vysvetľovať nemusím, však?"

" Poviem vám otvorene, vaše pozvanie ma prekvapilo. Odrazu mi len zaklopú na dvere dvaja agenti z Tajnej a chcú, aby som išiel s nimi. Vraj sa nemusím ničoho obávať, že mi nič nehrozí. Ale to hovoria každému, ak dobre viem. Každému, kto vstúpi do tejto budovy a už z nej nevyjde. Čo som vyviedol?"

" Tí dvaja mali úplnú pravdu! Nič ste nevyviedli, pán Sarandib. Nikto vás nebude vypočúvať ani z ničoho obviňovať. Skôr naopak."

" Tajná služba si nepozýva ľudí len tak, aby si s nimi pokecala."

" Áno, to je pravda. Naozaj sme vás sem nepozvali len na priateľský rozhovor. Ide o dôležitú záležitosť. A teraz druhá otázka: Viete, kto som?"

" Nie, ale podľa toho, ako vás tí dvaja vonku pozdravili, iste nejaké veľké zviera v Tajnej službe."

" No, ani teraz sa nemýlite. Som, dokonca to druhé najväčšie. Comtur DeValis, zástupca Veliteľa Tajnej služby Jeho Veličenstva, osobne. A podotýkam, že je to moje skutočné meno. Je pravda, mohol som vám povedať akékoľvek iné, vymyslené, ale napokon som si povedal, že vás tu nebudem oblbovať sprostosťami. Vec, kvôli ktorej som vás dal zavolať, totiž vyžaduje veľkú dávku vzájomnej dôvery, pán Sarandib."

" No dobre, povedzme, že vám verím. Teda to meno. A čo ďalej?"

" Budem otvorený. Potrebujeme vašu pomoc! Viem, že vás nemôžeme do ničoho nútiť. Môžete odmietnuť a nič sa vám nestane, ale dospeli sme k názoru, že ste presne ten človek, ktorého hľadáme. Vieme o vás dosť. Boli ste vynikajúci vojak a ste vlastne aj do istej miery vyškolený špión. V minulosti ste pre nás pracovali. Teraz už síce nie ste viazaný prísahou, ale verím, že máte túto krajinu rád natoľko, že budete ochotný pre ňu niečo urobiť. Niečo riskovať! Ide o vec najvyššieho štátneho významu." - dodal comtur takmer šeptom.

" Pripúšťam. Ale upozorňujem vás, že to školenie som absolvoval pred vyše tridsiatimi rokmi. A dnes si už z toho dokopy nič nepamätám."

" Ale niečo snáď predsa. Viete, problém je v tom, že tá vec nestrpí odklad. Nemáme čas znovu vás zaškoľovať. Budem úprimný, vysvetlíme vám presne, o čo ide a až potom sa rozhodnete, či nám pomôžete, ale už vopred vás upozorňujem, že ak to vezmete, budete musieť začať okamžite a veľa improvizovať. Bude to nebezpečné."

" V podobnej situácii som bol neraz. Dobre, povedzte, o čo ide?"

" Prišli sme o významného agenta. Jeho krycie meno bolo Elli. Pod týmto menom ho poznali všetci ľudia, s ktorými bol v kontakte. Ako sa volal naozaj, to skutočne neviem ani ja. A vás sme si vyhliadli preto, že sa na neho dokonale podobáte. Ako vajce vajcu. Každopádne, Elli prišiel na stopu nebezpečného sprisahania. Nie, nie je namierené proti kráľovi a priamo ani nie proti ríši Kanu, ale môže ohroziť záujmy jej občanov. Jeho ústrednou postavou je barón Chertan. Elli zistil, že na jeho panstve v Severnej provincii sa schádza podozrivá spoločnosť. Sú to Imadijskí separatisti a podľa všetkého plánujú zvrhnúť vládu Imadie."

" No a čo?"

" No a to, že Kanu má v Imadii svoje záujmy."

" Áno, hlavne páni kupci!"

" Presne tak! Napokon, sú to oni, kto platí najvyššie dane a tým živia ríšu. To by ste ako daňovák mali vedieť."

" Veď práve! Ako daňovák veľmi dobre viem, kto z pánov kupcov dane platí, a kto nie!" - sarkasticky dodal Sarandib. - " Tí najbohatší platia najmenej. Alebo vôbec. A vždy si nájdu nejakú výhovorku, prečo nemôžu platiť. Len nech skúsi nezaplatiť nejaký drobný remeselník, ktorý drie od rána do noci? Ide do basy! Ale povedzte mi, uväznil niekedy niekto nejakého bohatého kupca za neplatenie daní?"

" O tomto som teraz nechel hovoriť, ale ubezpečujem vás, že ak mi poskytnete nejaké informácie, s radosťou sa tým pánom pozriem na zúbky."

" Tak môžete začať rovno u Yarliho Teggena!"

Zástupca veliteľa Tajnej služby pri vyslovení mena Veľmajstra Kupeckého cechu a jedného z najbohatších ľudí v krajine len naprázdno preglgol, viditeľne zbledol a nervózne sa zahniezdil na stoličke. Sarandib si jeho rozpaky všimol a rýcho pokračoval.

" Ten chlap už desať rokov nezaplatil na daniach ani medenák, pritom je možno bohatší ako sám kráľ. Zakaždým dostane výnimku, priamo od Lorda kancelára kniežaťa Ferrusa. Ale dôvody ich udeľovania ctihodný pán kancelár zatiaľ nikdy neozrejmil. Nepozná ich ani sám Hlavný vyberač. Samozrejme, je takých viac, všetko vysoko postavení ľudia z Kupeckého cechu. Môžem vám dať ich mená, ale na druhej strane si myslím, že to bude aj tak zbytočné."

" Prečo?"

" Vy proti nim nezasiahnete. Sú príliš dobre chránení. Myslíte, že by vám to knieža Ferrus schválil. Ak je Lord kancelár s pánom Teggenom natoľko zadobre, že mu každoročne odpustí platenie daní, prečo by si ho mal pohnevať tým, že na neho pustí Tajnú službu."

Comtur DeValis zbledol ešte viac, napokon sa napil vody a uvoľnil si golier na košeli. Podzemná miestnosť bola síce dobre vetraná, ale Sarandibove slová spôsobili, že ho mierne zalial pot. Vedel samozrejme o tom, že Yarly Teggen neplatí dane, vedel však aj to, prečo mu Lord kancelár udeľuje každý rok výnimku. Lenže to bola záležitosť, o ktorej sa Sarandib, a vlastne nikto nezainteresovaný, nesmel dozvedieť bez toho, aby ho to nestálo život. Ak by sa to ktokoľvek cudzí dozvedel, museli by ho nechať zabiť. A vlastne aj všetkých ľudí, s ktorými prišiel do styku.

A vedel aj to, že Sarandibovo poslanie s tajomstvom okolo vzťahov Lorda kancelára a bohatých obchodníkov značnou mierou súvisí. Sarandib nie je hlupák, určite si to domyslí, ba čo viac, on to už možno aj tuší. Asi urobil chybu, keď mu hneď na prvý raz vyklopil všetko. Bude ho musieť nejak presvedčiť. A rýchlo!

" Lenže tu ide o to, že ak separatisti zvíťazia a zvrhnú vládu Imadie, zavrú prístavy v Juhovýchodnom mori pre naše lode, alebo naparia naším obchodníkom také clá a poplatky, že im neostane ani medenák. Úplne stratíme jednu z najdôležiteších obchodných ciest na Východ. A to bude znamenať nesmierne škody pre celú krajinu. To musíte uznať. Koniec koncov, boli ste tam a viete koľko obetí nás stálo jej vytvorenie."

" Áno, bol som tam, a skutočne dobre viem, koľko mojich kamarátov padlo v Imadijských stepiach len preto, aby si pár nenažrancov mohlo ešte viac namastiť svoje bezodné vrecká. Veľmi dobre si pamätám, ako Imadijskí muži bojovali, ako šelmy zahnané do kúta. Bili sa do poslednej kvapky krvi. A pamätám si aj na masakry bezbranných civilistov, ktoré nariaďovali naši generáli po dobytí hlavného mesta, aby donútili kniežatá ku kapitulácii. Nikto z nás, čo sme to prežili, nemal ani štipku radosti z toho víťazstva. Iste, uznávam, z Východu k nám prúdi veľa tovaru, ale väčšinou sú to drahé veci, ktoré si môže dovoliť kúpiť pár šľachticov a zbohatlíkov. Pre bežných ľudí sú neprístupné. Osobne som toho názoru, že strata juhovýchodnej cesty by nebola nijakou tragédiou."

" Áno, to je naozaj vec názoru. Pozrite, pán Sarandib, ja vás naozaj nebudem do ničoho nútiť. Ste slobodný občan a máte právo odmietnuť spoluprácu. Navyše, ako štátny úradník ste pod prísahou mlčanlivosti, takže sa neobávam ani toho, že by ste vyzradili niečo z toho, čo ste tu počuli, ale ..."

" Mám riskovať život kvôli Teggenovi a jemu podobným? Imadia je čiste obchodná záležitosť. Imadia žije z obchodu, ale Imadijci nikdy nezabudli na to, ako naše vojská pochodovali ulicami ich miest a napokon museli pristať na niečo, čo nechceli. Imadijské kniežatá pristúpili na naše podmienky pod hrozbou zbraní a nikdy sa nevzdali nádeje na odplatu. Imadijská vláda je v skutočnosti bábkový súbor a drží sa nad vodou len vďaka prítomnosti ballgoranských žoldnierov."

" To všetko vieme, ale nerozumiem, prečo vás to tak veľmi hnevá. Od tej vojny uplynulo vyše dvadsať rokov. Chápem, padli v nej vaši priatelia..."

" Padli zbytočne, pretože Kanu ako krajina tou vojnou nič nezískala. Iba pár jej občanov z nej zbohatlo."

" No, vidím, že som vás precenil, pán Sarandib. Dúfal som, že nám pomôžete. Dobre, moji ľudia vás vyvedú von z budovy. Ale vo vlastnom záujme radšej zabudnite na to, čo ste tu videli a počuli..."

" Ja som predsa nepovedal, že vám nepomôžem!"

" Ale vyznelo to tak."

" Rozmyslel som si to. Teggen a jeho peniaze ma nezaujímajú, nech sa nimi zadrhne, ale on mi za to riziko stojí."

" Kto?"

" Elli! Hneď ako ste vyslovili jeho meno som vedel, že sa na to dám."

" Nechajte ma hádať! Bol to váš brat!"

" Nevlastný. Dlho som o ňom nevedel, ale raz sme sa stretli, úplnou náhodou. Boli sme už dospelí a preto sme sa na to dívali rozumnými očami. Ani jeden z nás nemohol za chyby nášho otca. Porozumeli sme si a celkom sme sa spriatelili, ale naše cesty sa potom znovu rozišli a už som ho nikdy viac nestretol."

" Ako je možné, že sa to nespomína vo vašom spise?"- pripojil svoju otázku kapitán Harty.

" Stretli sme sa vtedy tajne a dohodli sme sa, že o tom nikomu nepovieme. Neprospelo by nám to, ani jednému. On už vtedy pracoval ako agent a jeho život závisel od jeho utajenia. Mimochodom, Elli bolo jeho pravé meno."

Comtur DeValis zalapal po dychu a rýchlo sa napil vody z pohára na stole.

" Ako sa mu to vlastne stalo?"

" Bola to nešťastná náhoda, aspoň to tak vyzerá a ja zatiaľ nemám dôvod veriť v opak. Elli pracoval na panstve baróna Chertana ako pomocník. Keď sa zamestnával, povedal barónovmu šafárovi, že má v Brugale chorého otca a požiadal, aby za ním mohol raz začas zájsť. Šafár mu to povolil a tak mohol Elli raz za dva týždne prísť do Brugaly a priniesť správu o dianí na statku. Samozrejme, nikdy ju neodovzdával osobne ani sa s nikým z nás nestretol, správy, dobre zašifrované, ukrýval v mŕtvej schránke a potom sa znovu vrátil do práce. Keby ho však predsa len niekto sledoval, mal pripravenú kryciu legendu - navštevoval jedného známeho, ktorý bol naozaj chorý.

V ten deň bol tiež na ceste do Brugaly. Zastavil sa v jednej krčme v Eridone a tam sa to stalo. Bol v nej prvý raz, preto nemohol vedieť, že krvavé bitky medzi miestnymi pastiermi a lovcami sú v nej rovnako pravidelné ako východ slnka. Aj vtedy sa jedna strhla a keď privolaní vojaci z Kráľovskej stráže dav umiernili a rozohnali, zistili, že na dlážke leží päť mŕtvych."

" Jedným z nich bol Elli."

" Žiaľ! Možno ani nevedel, od koho dostal ten nôž do chrbta."

" A vy si myslíte, že to bola náhoda?"

" Áno. Ak by sa ho chceli zbaviť, nerobili by to takým zložitým spôsobom. Cesta do Eridonu vedie cez pustatinu. Mali by tisíc možností vyčíhať si ho a zlikvidovať - bez svedkov a bez stopy. Okrem toho, Elli bol dosť skúsený na to, aby si všimol, že ho niekto sleduje. A dosť skúsený na to, aby sa neprezradil."

" No dobre, ale ako ste sa vlastne dozvedeli o jeho smrti?"

" Vojaci z Kráľovskej stráže odniesli jeho telo do márnice, aby ho prehliadli. Bol tam cudzí, nikto ho nepoznal a oni chceli u neho nájsť niečo, čo by im pomohlo určiť jeho totožnosť. A pritom našli v podšívke plášťa zašitý odznak agenta Tajnej služby. Okamžite nás informovali."

" On ho nosil pri sebe?" - s neskrývaným úžasom sa opýtal Sarandib.

" Áno, ale smel ho použiť len v krajnej núdzi. Za celú tú dobu, čo pre nás robil bol na to odkázaný iba jediný raz."

" A správa? Aj tú u neho našli?"

" Nie, žiadnu pri sebe nemal. On svoje správy písal až tesne pred vhodením do schránky. Do tej doby mal všetko v hlave. A v tom je práve ten problém, že nevieme, čo mal v hlave, keď ho zabili. Môžem vám dať prečítať jeho predchádzajúce správy, ale tie sú dosť skromné. Možno práve teraz nám niesol nejaké podrobnosti. Napokon, ani sme ho v tomto smere nijak nesúrili. Vedeli sme, že sa musí správať veľmi nenápadne a postupovať s maximálnou opatrnosťou. Tí sprisahanci sú schopní všetkého."

" Tak prečo súrite mňa?"

" Nechceme, aby sprisahanci pojali nejaké podozrenie. Elli nikdy nebýval preč viac ako tri dni. Ale od jeho smrti uplynul už skoro týždeň. Budete musieť vyraziť ihneď, ak sa máte dostať na Chertanovo panstvo v rozumnom čase."

" A prečo si myslíte, že sprisahanci budú mať nejaké podozrenie. Pre nich bol Elli len obyčajný pomocník na panstve. Možno s nimi ani neprišiel do styku. Podozrivé to môže byť nanajvýš šafárovi. Barón sa o pomocníkov obvykle nestará. A šafár, ten ma môže akurát vyhodiť z práce."

" Pokúste sa nájsť si nejakú rozumnú výhovorku."

" Dobre, to zvládnem. Ale teraz mi ide o inú vec. Musím niečo povedať svojej družke, a ani z úradu nemôžem len tak z ničoho-nič zmiznúť. Okrem toho, potrebujem čas na preštudovanie tých Elliho správ, potrebujem jeho šaty a topánky, potrebujem vedieť všetko o ľuďoch na tom statku, kto je kto a tak. Bez toho tam nemôžem ísť."

" Obávam sa, že v tomto vám nepomôžem. Už som vás upozornil, že budete musieť improvizovať. My nevieme nič o Elliho kolegoch. On svoje kontakty tajil. Jediné, čo vám môžeme poskytnúť, je plán toho panstva. Elli ho poslal hneď na začiatku. Je pomerne podrobný. Snáď vám pomôže. A čo sa týka tých dvoch záležitostí, to vybavíme. Na vašu družku dáme pozor a čo sa týka úradu, zariadime to tak, že keď sa vrátite, nikto sa vás nebude na nič pýtať. Prosto ste si len tak na chvíľu odskočili.. Plat vám samozrejme pobeží, ale mimo to dostanete aj slušnú čiastku na výdavky."

" Dostával ju aj Elli?"

" Nie. Do šlaka! Vlastne máte pravdu! Elli žil len z toho, čo si zarobil ako pomocník. Ak by mal priveľa peňazí, prezradil by sa."

" V poriadku, nejaké drobné pri sebe mám. Počujte, a nemáte tu aspoň nejaké obrázky. Napríklad baróna Chertana. Meno poznám, ale v živote som ho nevidel..."

V tom ktosi zaklopal na dvere. Tajomník Harty ich otvoril len tak, na dva palce, aby zistil, kto vyrušuje. Kto stál vonku Sarandib nevidel a Harty sa s ním zhováral šeptom, ale potom sa vrátil a bolo na ňom vidieť, že je poriadne rozrušený. Úplne sa chvel.

" Prepáčte, comtur, ale práve mi oznámili, že sem ide sám pán Veliteľ."

Aj zástupca DeValis zbledol, rýchlo si upravil golier na košeli a v tej chvíli sa dvere na podzemnej miestnosti otvorili dokorán. Dnu vošiel muž v dlhom plášti. Najtajomnejší muž v Kanu. Podľa držania tela Sarandib ani na okamih nepochyboval, že je to bývalý vojak. Bol vysoký a ramenatý, vlasy sa strácali pod širokou kapucňou. Na tvári mal čiernu masku z lakovaného pergamenu.

Veliteľ Tajnej služby bol človek, ktorého do funkcie vyberal a pasoval sám kráľ. A jedine kráľovi sa zodpovedal. Jeho príkazy stáli nad zákonom, pretože on sám stál nad zákonom. Okrem kráľa poznal jeho skutočnú totožnosť iba jediný človek - Lord kancelár. Ani zástupca comtur DeValis nevedel, kto sa skrýva pod maskou. Poznal iba hlas svojho všemocného šéfa, nič viac.

Keď Veliteľ vošiel, comtur a jeho tajomník sa postavili do pozoru, ale Sarandib ostal pokojne sedieť. Prítomnosť tretieho najmocnejšieho človeka v krajine ho nijak nedojala. Nebol jeho podriadený ani poddaný, tak prečo by mal vstávať. Veliteľ na neho pozrel svojimi tmavými očami, ale Sarandib v nich nepostrehol hnev.

" To je on?" - opýtal sa Veliteľ. Podľa hlasu mu Sarandib odhadoval asi tak sedemdesiat rokov. Bol to už teda starec, ale v Kanu bolo zaužívané, že Tajnú službu riadil starý skúsený bojovník, obvykle nejaký generál či admirál vo výslužbe.

" Áno, pane, to je pán Sarandib." - odvetil comtur chvejúcim sa hlasom.

" Dobre! V poriadku!" - odvetil Veliteľ nespúšťajúc oči zo Sarandiba. - " Pán Sarandib! Poďte, prosím, so mnou. Potrebujem s vami hovoriť." - s tým sa otočil a pobral sa ku dverám. Sarandib prekvapene zdvihol obočie, spýtavo pozrel na comtura, ale ten iba rýchlo prikývol, aby išiel. Vstal teda a bez pozdravu vyšiel z miestnosti. Na chodbe sa ho ihneď ujali dvaja agenti a zaviazali mu oči. Potom ho ako slepca viedli tými istými schodami, ktorými ho viedol Harty do Poradnej miestnosti, vodili ho spletitými chodbami, aby sa napokon zastavili. Počul otváranie dverí, ruky agnetov ho posotili dopredu a dvere sa za ním zavreli. Ostal stáť, lebo nevedel, čo je pred ním.

" Môžete si dať pásku dolu z očí, poručík." - oznámil mu Veliteľ. Sarandib tak urobil s veľkou radosťou. Vzápätí zistil, že sa nachádza v skromne zariadenej pracovni - obyčajný písací stôl, zopár stoličiek, nejaké skrinky. Prostý vlnený koberec, ťažké sametové závesy na oknách. V jednoduchých kovových svietnikoch žiarilo pár sviečok.Veliteľ Tajnej služby si viditeľne nepotrpel na prepych. Zato v rohu miestnosti si Sarandib všimol stojan a v ňom niekoľko opálových zvonov. Mágia sa už teda dostala aj sem. Veliteľ sa zrejme predsvedčil o výhodách magického diaľkového spojenia a zaviedol ho do praxe. Sarandib sa rozpamätal, ako túto šikovnú vecičku skúšali už počas nasadenia v Korwe. Fungovala spoľahlivo, mohli sa dorozumievať na stovky míľ ďaleko, ale vtedajší Veliteľ Tajnej nemal pre kúzla pochopenie a nedovolil jej zavedenie. Zdá sa, že tento nový uvažuje trochu inak.

" Prosím, posaďte sa." - ponúkol Veliiteľ Sarandiba.

" Ďakujem, postojím."

" Ako chcete." - odvetil a znovu sa na Sarandiba skúmavo zahľadel. - " Áno!" - povedal napokon. - " Comtur vybral naozaj dobre."

" Priviedli ste ma sem, aby ste ma obdivovali?"

" Nie! Povedzte mi niečo o sebe, poručík. Ako sa vám darí v úrade?"

" Ďakujem, celkom dobre."

" A ako sa má lady Wirella? Vidím, že vám spolužitie s ňou ide k duhu. Vyzeráte pri sile."

" Hmm. Vidím, že vás už comtur stihol informovať. Asi toho o mne viete dosť veľa."

" Oveľa viac, než si myslíte. Áno, comtur ma informoval, napokon je to jeho povinnosť. Ale ja mám aj nejaké vlastné informácie. A na ich základe som sa rozhodol, že vaše poslanie zruším. Nikam nepôjdete. Onedlho to oznámim aj comturovi DeValis. Nadšený nebude, ale poslúchne. Musí! A nebude sa ma ani pýtať na dôvody, lebo vie, že ja mu nie som povinný odvôvodňovať svoje rozhodnutia."

Sarandib vytreštil oči. Čakal všetko možné, ale toto nie. Ale veľmi rýchlo sa prestal čudovať. U Tajnej služby bolo možné čokoľvek.

" Ale... prečo?"

" Už nie je nutné. Viem všetko, čo som potreboval vedieť. Túto záležitosť považujem za uzavretú. Pred pár hodinami, ešte za súmraku, na môj osobný príkaz vyrazil zo svojej základne štvrtý jazdecký batalión vedený plukovníkom Rangorasom, na svitaní zaútočí na statok baróna Chertana a zlikviduje to hniezdo vreteníc."

" A čo je vlastne na tom statku?" - opýtal sa Sarandib len tak, z brucha. O to viac ho prekvapilo, že dostal na svoju otázku aj odpoveď.

" Hlavné skladisko zbraní pre Imadijských separatistov. A tiež ich hlavný štáb! Ako iste viete, v Kanu existuje pomerne rozsiahly čierny trh so zbraňami. Barón Chertan ich tajne skupuje vo veľkom a potom predáva separatistom. Z jeho statku ich majú prepašovať do Imadie."

" Ako?"

" Starou pašeráckou cestou v údolí Barsa. Hmm, prečo si ten chumaj Chertan myslí, že ja o nej neviem? Chodieval som po nej už v časoch, keď on ešte len cikal do plienok."

" Robí to len pre peniaze, alebo z presvedčenia?"

" Skôr z pomsty. Pre pár rokmi sa škaredo pohádal s Lordom kancelárom. Neviem odkiaľ, ale dozvedel sa, že knieža Ferrus začal tajne udeľovať výnimky z platenia daní niektorým bohatým obchodníkom. Išiel za ním a žiadal ho, aby ju udelil aj jemu, ale Ferrus ho s dešpektom odmietol. Od tej doby Chertan urobí čokoľvek, aby ho naštval."

" Prečo s tým nevyšiel na verejnosť? Mohol ísť do Snemu..."

" Nemal dôkazy! Len akési tvrdenie. Ferrus všetko poprel, aj páni kupci čušali, a vy, daňováci, ste viazaní mlčaním, nikto z vás by asi neriskoval stratu miesta a väzenie za prezradenie služobného tajomstva."

" To asi nie. Ale... vy iste poznáte dôvody, pre ktoré knieža Ferrus udeľuje tie výnimky."

" Poznám, ale teraz nie je dôležité, kto platí či neplatí dane. Teraz je dôležité, že na území Kanu sa nelegálne zdržiavajú ozbrojení cudzinci. Nech už sú tí ľudia ktokoľvek, nech sú ich pohnútky akékoľvek správne či šľachetné, nedovolím, aby sa tu rozťahovali. Nikto ich sem nepustil, nemajú tu čo hľadať. A to nie je názor Lorda kancelára, to je môj názor."

" No, ale potom je ten Chertan naozaj poriadny chumaj. Mohol predsa tušiť, že jeho počínanie neostane bez povšimnutia. Taká vec sa neutají. Riskoval krk len preto, aby nahneval Ferrusa?"

" Nahneval, a poriadne! Keď sa to knieža dozvedel, penil ako besný pes. A čo sa týka Chertana, ten sa chystal odísť z Kanu spolu s Imadijcami. Tí ľudia mali veľmi dobré vyhliadky na víťazstvo a on by sa zrejme stal v Imadii váženým človekom."

" Iste, možno by mu dokonca odpustili platenie daní!"

" To neviem, možno aj."

" Odpustite mi moju zvedavosť, pane, ale vy viete oveľa viac, než comtur DeValis. Viete aj veci, ktoré zrejme neboli v Elliho správach. On nijaké takéto podrobnosti neuvádzal."

" Ach áno, Elli! Bol to špičkový agent, ale predsa len už mal svoje roky a pomaly strácal výkonnosť. Plánoval som stiahnuť ho úplne a poslať niekam do ústrania. Odviedol za tie roky skvelú prácu. Áno, je mi ho naozaj ľúto. Neprial som mu taký hlúpy koniec. A čo sa týka tých detailov, nuž, ja som sa poistil. Mám na tom statku ešte jedného agenta, o ktorom nevie ani comtur DeValis. Tie podrobnosti som získal od neho a oveľa rýchlejšie, než ich získal Elli. Komunikujem s ním pomocou mágie, takže ani nemusí opustiť statok, ak mi chce niečo oznámiť. O Ellim samozrejme vedel, ale Elli o ňom nie."

" Tak prečo ste ho nechali trápiť sa tam?"

" Potreboval som niečím vytrieť oči Lordovi kancelárovi. Musel vidieť, že na tom pracujeme, že sa snažíme. Neustále ma volal k sebe a vypytoval sa, ako pokračuje naša akcia. Ale o mojom agentovi nevie ani on. A ani mu o ňom nemienim povedať."

Sarandib sa na Veliteľa skúmavo zahľadel. Ten jeho pohľad zachytil.

" Niečo sa vám nezdá, poručík?"

" Ale nie, nič. Len som si už odvykol od toho, že v Tajnej službe sa dejú neraz dosť... zvláštne veci. A že medzi jej príslušníkmi panujú, nazvime to... zvláštne vzťahy. Som mimo už vyše dvadsať rokov, ale ako vidím, je to stále to isté."

" Áno, vyjadrili ste to presne, poručík. Ale teraz ma ospravedlňte. Mám ešte nejaké povinnosti."

" Smiem sa ešte niečo opýtať, pane?"

" Iste!"

" Čo bude teraz so mnou?"

" Čo by malo byť? Pôjdete domov, k svojej peknej priateľke. A ráno znovu nastúpite do práce, akurát je možné, že budete trochu nevyspatý."

" A to vám mám veriť? Ako môžem vedieť, že ma za najbližším rohom nečaká vrah."

Veliteľ tvrdo pozrel na Sarandiba.

" No, naisto sa vám za to zaručiť neviem, ale ak tam náhodou nejaký bude, určite som ho neposlal ja. Na to vám dávam svoje slovo vojaka."

" Ale prezradili ste mi veci, ktoré..."

" Som si toho vedomý. Ale nič z toho, čo ste tu videli a počuli vám nepomôže. Onedlho bude o zničení Chertanovho statku vedieť celá Brugala. Ja sám sa o to postarám. Napoludnie bude na Hlavnom námestí vybubnovaná správa o tom, že agenti Tajnej služby vypátrali a vojaci z armádnej jednotky zničili hniezdo nebezpečných sprisahancov. Aj keby ste nejakou zázračnou náhodou boli na ich strane, už ich nestihnete varovať. Ale vy s nimi iste nie ste. O tom som presvedčený. Alebo sa mýlim?"

" Nie, nemýlite sa. Pred dvomi hodinami som ani nevedel, že nejakí existujú." 

" Dobre. A teraz choďte. Za dverami čakajú vaši sprievodcovia, vyvedú vás z budovy. Domov trafíte. Aj ja si pôjdem zdriemnuť. Onedlho bude polnoc. Mám už svoje roky. Dovidenia, poručík!"

" Dovidenia? Chcete snáď povedať, že sa ešte uvidíme?"

" Určite!"

Keď Sarandib odišiel, Veliteľ Tajnej služby generál Arwill si sadol za stôl, zložil si masku a poutieral si spotenú tvár veľkým bielym kapesníkom. Neznášal tú čiernu, odpornú vec, neznášal toto ukrývanie sa. Po celý čas, čo sa zhováral so Sarandibom, mal sto chutí odhaliť mu svoje inkognito. Ale porušil by tým jedno z najväčších tajomstiev krajiny, ktoré sa prísahou zaviazal ochraňovať. Hoci mu aj bol Sarandib blízky, nesmel ani tušiť, koho má pred sebou.

Bol vo funkcii ani nie tri mesiace. Sám kráľ ho požiadal, aby ju prevzal a on ju prijal bez váhania. Dokonca s radosťou. A vykonával ju s plným nasadením. Vedomostí a skúseností s tajnými operáciami mal viac než dosť. Jediné, čo ho hnevalo, bola tá prekliata maska. Od svojho nástupu úporne uvažoval, ako to zariadiť, aby ju nemusel nosiť. Ale nech robil čokoľvek, vždy narazil na nejakú prekážku.

Stretnutie so Sarandibom ho potešilo. Skutočne a úprimne. Od poslednej vojny nevidel nikoho zo svojich chlapcov, a bolo mu to dosť ľúto. Najradšej by ich mal pri sebe. Boli to jediní ľudia na svete, ktorým skutočne dôveroval, a na ktorých by nedal dopustiť. Tá polhodinka so Sarandibom na neho zapôsobila ako živá voda. Pookrial, akoby sa mu do žíl dostala nová, čerstvá krv.

Znovu si nasadil masku a zazvonil na malý zvonček na stole. V okamihu boli v miestnosti dvaja agenti. Boli to ešte mladí chlapci, nedávno ukončili výcvik tretieho stupňa.

" Pane?"

" Choďte! Viete, čo máte robiť?!"

Agenti len mlčky prikývli a odišli. Vedeli, čo majú robiť. Veliteľov rozkaz znel jasne - ochraňovať Sarandiba hoci aj za cenu vlastných životov. Pred každým, bez rozdielu! Comtur DeValis si v záchvate horlivosti môže povedať, že Sarandib sa toho dozvedel priveľa, že je to vlastne neželaný a teda aj nebezpečný svedok, a rozhodne sa, že za ním skutočne pošle niekoho zo svojich likvidátorov. Od neho to, žiaľ, vystalo. Koniec koncov, bolo to aj v jeho právomoci. Sarandib síce naozaj nie je nijaká padavka a hravo by si poradil, ale istota je istota.

Keď osamel, znovu si sňal masku, otvoril jednu zo skriniek a vybral z nej neveľký pergamen, preložený napoly. Na vrchnej strane bolo veľkými písmenami napísané: PRÍSNE TAJNÉ! IBA K NAHLIADNUTIU! PO PREČÍTANÍ ZNIČIŤ! Len pred hodinou ho priniesol kuriér z kráľovského paláca. Rozlomil pečať Lorda kancelára, roztvoril list a prečítal si, čo bolo na ňom napísané. Nebolo toho veľa, len pár mien a čísiel. Spokojne pokýval hlavou. Áno, pomyslel si, peniaze na tajnom Vojnovom fonde utešene pribúdajú. Páni z Kupeckého cechu sa naozaj činia. Ešte dva-tri roky a bude tam suma dostatočná na veľké vojenské ťaženie na sever. Chcú mať novú obchodnú cestu, tak nech si jej vytvorenie aj zaplatia. Taká vojnová výprava niečo stojí. A keď bude po nej, knieža Ferrus im určite zruší tie výnimky z platenia daní. Aj tak do Vojnového fondu prispievajú sumami mnohonásobne vyššími, než by zaplatili Kráľovskému daňovému úradu.

Položil pergamen na veľkú plechovú tácňu na stole, priložil k nemu plamienok sviečky a počkal kým zhorí bezo zbytku. Popol vysypal do veľkého koša, ráno ho služba vynesie. Potom sa postavil k radu opálových zvonov, na jeden z nich priložil palec a čakal, kým sa aktivuje. Reagoval jedine na jeho otlačok palca. Keby sa ho dotkol ktokoľvek iný, zvon vybuchne a zabije ho. Tak mu to aspoň tvrdil pán Ordogar, dvorný mág Jeho veličenstva. Nadviazanie spojenia trvalo pár minút. Ale bolo celkom bezpečné, neodhaliteľné. O chvíľu sa odkiaľsi z opačného konca krajiny ozve tichý hlas Chertanovho šafára a opýta sa, čo si Veliteľ želá. Bude si želať len to, aby zo statku čo najrýchlejšie zmizol. Onedlho k nemu dorazia vojaci a zaútočia. Nebolo by dobré, keby sa niektorému priplietol do rany. Stratiť takého agenta by znamenalo katastrofu...

" Prosím ťa, kde si bol?" - kričala Wirella. - " Nespím, lebo sa trasiem strachom. Prídem domov a teba nikde! Prezradíš mi, kde si sa túlal a čo to boli za ľudia, s ktorými si večer odišiel?"

" Akí ľudia?" - odvetil Sarandib tváriac sa, že o ničom nevie.

" Susedia mi povedali, že videli k nám prísť dvoch čudných mužov. Chvíľu boli vnútri, potom odišli aj s tebou. Určite nejakí tvoji kamaráti. V ktorej krčme ste nasávali, čo?"

" Nepil som, ak ti len o to ide!" - pritiahol si Wirellu bližšie a jemne na ňu dýchol. Zarazila sa, pretože v Sarandibovom dychu nebolo ani stopy po alkohole. Ani jeho šaty neboli nasiaknuté smradom typickým pre brugalské hostince, smradom dymu, pečeného mäsa a lacného vína. -

" A nebol som ani s nijakou inou ženou!"

" Tak kde si bol? Mohol si mi aspoň napísať odkaz."

" Prepáč, ale nemôžem ti to povedať. Nikomu na svete! Nepýtaj sa ma viac. Nechcem, nesmiem o tom hovoriť. Idem si ľahnúť, ráno musím do práce."
K O N I E C